Bhután - jedinečné kráľovstvo

"AK SI DOBRÁ BYTOSŤ, POTOM Z TVOJICH ZÍSKANÝCH SCHOPNOSTÍ A POZNANIA MÔŽE ŤAŽIŤ CELÁ SPOLOČNOSŤ. V OPAČNOM PRÍPADE JE TO AKO DAŤ ZBRAŇ DIEŤAŤU."

Jigme Khesar Namgyel Wangkchuk (Kráľ Bhutánu)


Úsmevné návesné tabule zďaleka nie sú jediná zaujímavosť miest. Hneď po majestátnych horách vás upúta architektúra a jej farebné prevedenia. Bhutánska architektúra nadviazala na tibetskú tradíciu budhistickej architektúry a môžeme ju obdivovať hlavne v stavbách dzongov (typ opevneného kláštora). Architektúra je masívneho štýlu s vysokými vonkajšími stenami obklopujúcimi komplex nádvorí, chrámov, administratívnych kancelárií a ubytovní mníchov. Podľa tradície sú dzongy postavené bez použitia architektonických plánov pod vedením vysokého lámu, ktorý vytvára každú dimenziu pomocou duchovnej inšpirácie.

Tigrie hniezdo, oficiálne Paro Taktsang - najposvätnejšie miesto budhistického Bhutánu, je pre mnohých návštevníkov čerešnička na torte. Tigrie hniezdo je najdôležitejší budhistický kláštor v krajine. Leží v blízkosti mesta Paro, vo výške 3 120 mnm, v kraji nedotknutom modernou civilizáciou. Kláštor založil mních Guru Rinpoche a dokončený bol v roku 1692. Výstup do útesu vedie cez porast nádherných stromov a časť cesty do kláštora si môžete vychutnať na koni.

Krajina pôsobí čisto aj vďaka snehobielym končiarom mohutných sedemtisícoviek, ktoré krajinu chránia a poskytujú zdroje čistej vody. Bhután je energetická zásobáreň pre výrobu elektriny aj pre susedný Nepál a Indiu. Rovnako čistý sa javí v oddanosti bhutáncov svojmu náboženstvu a tradičnému spôsobu života. Väčšina obyvateľov je budhistického vierovyznania. Kedže je pre bhutáncov priorita číslo jeden náboženstvo, budhizmus sa odráža v ich životoch v každom ohľade. Je najvyšším blahom prechádzať okolo chrámu a točiť modlitebnými mlynčekmi, posielať túžby a prosby do vetra a užívat si jedinečného kľudu modlitby a meditácie. Bhutánci sú pokrokoví v myslení, vzdelávaní, sú vedení eticky, ekologicky, aj ekonomicky. Kráľ, ktorý od roku 2006 vládne krajine, študoval na Oxforde. Za HDP krajiny považuje spokojnosť a šťastíe národa, a svedčia o tom všetky jeho aktivity.

Kráľovstvo je farebné nielen naoko, s pestro pomaľovanými budovami, hradmi a samozrejme kláštormi. Drevené preklady stavieb bez jediného klinca, tajomné tanghky a mandaly, mlynčeky, misky, sošky, samotný odev každodenný aj slávnostný - to všetko je v dokonalom súlade s prostredím. Silný vplyv tradícií a snaha o zachovanie kultúrneho dedičstva je cítiť pri každej verejnej príležitosti v samotnom odievaní sa, a rovnako aj počas tradičných umeleckých predstavení. Niektoré povolania vyžadujú nosenie gho (páni), či kira (dámy) - tradičnú róbu po kolená v páse previazanú opaskom - i do práce. Okrem silnej spolupatričnosti a hrdosti majú bhutánci aj svoje historické paradoxy ponúkajúce pobavenie, prekvapenie a opäť pobavenie. Svojrázny mních Guru Drukpa Kunley sa preslávil bláznivými metódami duchovného pozdvihovania iných bytostí, väčšinou žien. Ženy hľadali a nachádzali požehnanie a evidentne i potešenie v podobe pohlavného styku. Zámerom Drukpa bolo ukázať, že je možné byť osvietený, odovzdávať osvietenie a zároveň viesť veľmi zdravý sexuálny život. Bol presvedčený, že pre osvietenie nie je potrebný celibát. Falusové maľby na fasádach domov jasne preukazujú, že napriek tomu, že bol považovaný aj za šialeného, ostáva naďalej velebený a uctievaný.

Pre mňa čas strávený v tomto kráľovstve bol jednoznačne famózny zážitok, cenné obohatenie ako fyzické - ajurvédske jedlo a intenzívny pohyb vo vysokých nadmorských výškach, tak aj dobrodružstvo duchovné - inšpirácia pre prehodnotenie priorít a presvedčení o sebe a o iných. Pri návšteve Bhutánu sa darí vďaka ľuďom, ktorí sú zdanlivo úplne odlišní prejavom, myslením a vnímaním, vymeniť predsudky a očakávania za vychutnanie si prítomných momentov.